Socializácia šteniat

Aby nám z nášho šteniatka vyrástla nemecká doga ako má byť, nestačí si doniesť šteňa od chovateľa a spoliehať sa na to, že si povahu nesie v génoch po rodičoch. Správna socializácia je základný kameň jeho budúcej povahy. Socializácia začína už u chovateľa a po prinesení si šteniatka domov, prechádza socializácia práve na nás, majiteľov.

Podľa štandardu má byť nemecká doga: priateľská, milá, svojim majiteľom oddaná a verná, voči cudzím môže byť zdržanlivá. Žiaduce je sebavedomý, neohrozený, ľahko ovládateľný, učenlivý spoločenský a rodinný pes s vysokým prahom vzrušivosti, bez prejavov agresívneho správania. 

Čo to teda tá socializácia je?

Socializácia

- pod týmto pojmom rozumieme zoznamovanie sa psa s novými podnetmi vrátane ľudí, miest, objektov a iných zvierat. Pri socializácii by sme nemali vynechať napríklad dáždniky, palice, invalidné vozíky, kočíky, bicykle, kľúče, mužov s fúzmi, ľudí v klobúkoch, malé deti, zvláštne zvuky a zvieratá.
Mozog šteňaťa vo veku od 4 do 12 týždňov je najviac otvorený novým skúsenostiam. Poznatky, ktoré v tomto veku pes nenadobudol, ho môžu sociálne znevýhodniť. Psy sa samozrejme učia aj vo vyššom veku, avšak je to náročnejší proces, keďže ho najprv musíme odnaučiť nevhodným reakciám.

Zásady správnej socializácie šteňaťa

  • Šteniatko zoznamujeme s novými miestami, objektmi a javmi zásadne len vtedy, keď nad situáciou máme kontrolu.. Musíme ho chrániť pred zážitkom, ktorý by ho mohol vystrašiť. Napríklad aj taká banálna vec, ako nechať niekoho, koho sa šteniatko bojí, prísť príliš blízko, môže spôsobiť prekážku v socializácii, šteniatko sa začne za nami schovávať, alebo zaujme agresívny postoj zo strachu a začne na narušiteľa vrčať. Ak taká situácia nastane, upozorníme človeka nie psa. Povedzme človeku nech ustúpi a šteniatku môžeme takto ukázať, že máme situáciu pod kontrolou a že to teda nemusí riešiť.
  • Prechádzky so šteniatkom na vodítku ponúkajú pre socializáciu veľa príležitostí. Vyhýbame sa však miestam so zvýšeným výskytom psov, aby sme predišli možnej nákaze. Nedovoľme šteniatku ňuchať výkaly, alebo sa hrať s nezdravo vyzerajúcimi, či agresívnymi psami.
  • Šteniatko socializujeme vo veľkých skupinách až potom, keď sme ho socializovali v menších.
  • Pri socializácii využívame motiváciu. Pozitívne reakcie odmeníme chválou, dotykom, hrou a naopak k negatívnym reakciám vyjadrime náš záporný postoj napr. intonovaným ehm ehm, alebo fuj.
  • Majte na pamäti, aké signály vyžarujete. Šteniatko je napriek útlemu veku vynikajúcim pozorovateľom Vašich reakcií, preto dávajte najavo radosť zo stretnutia s inými ľuďmi, zvieratami, či vecami.
    Nezabúdajte, že ste "učiteľom" svojho psíka. Všíma si Vaše akcie a reakcie a aj Vašu pozornosť, či nedostatok pozornosti voči nemu.
  • Snažte sa pochopiť kedy a prečo sa šteniatko bojí a v žiadnom prípade strach neposilňujte. Chlácholenie či maznanie psa ktorý sa bojí, jeho obavy nerozptýli. Musíte dosiahnuť, aby si šteniatko uvedomilo, že máte nad situáciou plnú kontrolu a že sa nemusí báť, alebo prebrať záležitosti do vlastných labiek či zubov. Ste alfa a pes musí mať istotu, že ho za každých okolností ochránite.
  • Pes by v situácii keď sa cíti ohrozený, nemal ihneď používať zuby. Musíme vzdelávať nielen naše šteniatko, ale aj ostatných členov domácnosti. Členovia rodiny by sa mali naučiť rešpektovať psíka a neobťažovať ho pri jedle, keď sa hrá, alebo keď odpočíva.
  • Pre starostlivosť o šteniatko vyberajme vhodných ľudí. Či už je to náš partner, spolubývajúci, deti, alebo niekto, kto sa o šteniatko bude starať v čase našej neprítomnosti, musíme mu vysvetliť, že sa šteniatko snažíme socializovať a že je nevyhnutné podporovať dobré správanie rovnakým spôsobom ako to robíme my. Nevhodný prístup môže celý pokrok, ktorý sme so šteniatkom dosiahli, nepriaznivo zvrátiť.
  • Šteniatko by od svojej matky nemalo byť odobraté skôr ako vo veku 8 týždňov. V tomto čase sa totiž šteniatko naučí od matky a súrodencov základné správanie, napríklad primerané sociálne hranie sa, či tlmenie hryzenia.
  • Socializácia psa nekončí zavŕšením veku šteniatka. Základy dobrého správania získané počas prvých mesiacov veku šteniatka posilňujeme naďalej. Náš psík tak získa sociálne zručnosti a reaguje dobre na povely počas celého svojho psieho života.

Psy ako domáce zvieratá a spoločenské bytosti potrebujú interakciu so svojimi majiteľmi, inými ľuďmi a zvieratami. Čím viac budeme psa izolovať a nekomunikovať s ním, tým je pravdepodobnejšie, že sa u neho vyvinie negatívne správanie. Spoločnosť má pre psa zásadný citový význam. Preto musíme šteniatko do rodiny integrovať už od začiatku. Umiestnime mu pelech a umožníme hrať sa v miestnosti, kde rodina trávi najviac času.
Interakcia so psom akéhokoľvek veku spočíva v odmeňovaní žiadúceho správania (čím sa zvyšuje pravdepodobnosť opakovania) a naopak prijať opatrenia na zamedzenie nežiadúceho správania psa. Psy sa obvykle radi zapájajú do správania ktorým získajú pozornosť, alebo niečo po čom túžia (hračka, maškrta, privilégiá, vyšší status...).

Socializácia šteniatka s ostatnými psami
Stretávanie sa šteniatka alebo mladého psa s ostatnými priateľskými psami je najlepší spôsob ako ho naučiť základné sociálne zručnosti (to je aj dôvod, prečo odborníci odporúčajú zaobstaranie druhého psa do rodiny až potom, čo už existujúci pes ovláda dobré správanie a sociálne zručnosti). Hranie sa s ostatnými šteniatkami a neagresívnymi dospelými psami naučí šteniatko "čítať a písať" prostredníctvom interakcie. Pokiaľ toto nezabezpečíme počas kritického obdobia učenia, alebo aspoň do 6 mesiacov, môže sa šteniatko stať "negramotným psom" - buď bude vysielať nevhodné signály, alebo neovláda interpretáciu signálov druhých psov.
Hranie sa pod našim dohľadom je skvelý spôsob ako socializovať šteňa so psami, či inými ľuďmi. Mali by sme nájsť priateľov, ktorí majú zdravé šteniatka alebo priateľských psov a stretávať sa s nimi. Ak by náhodou niektorý zo psov začal iného šikanovať, musíme ihneď zasiahnuť. Vnímavé šteniatko by si v prípade že sa bojí dominantnejšieho šteniatka alebo psa, mohlo vyvinúť obrannú agresivitu. Razantne, ale pokojne prerušíme nežiadúce správanie v momente keď k nemu dôjde bez použitia násilia, či kriku. Dominantného psa jednoducho oddelíme. Energická hra je v poriadku do vtedy, kým sa všetky zúčastnené psy bavia. Buďme pripravení zasiahnuť, ak by sa objavili známky strachu, alebo by sa hra vymykala spod kontroly.
Ak šteniatko mužského pohlavia začne sexuálne dospievať, jeho telo začne produkovať testosterón, čo môže viesť k dominancii a narúšať vzťahy s ostatnými psami. U nekastrovaných psov je zvýšený potenciál pre vznik konfliktov.

Socializácia šteniatka na verejnosti
Nevyhnutnou súčasťou socializácie šteňaťa je umožniť mu stretávať sa s inými ľuďmi a psami na verejnosti. Ak je šteniatko na vôdzke, snažíme sa, aby vôdzka bola čo najviac voľná. Napnutá vôdzka psovi signalizuje naše napätie. Pes bude uvoľnenejší keď si bude myslieť, že jeho majiteľ nie je nervózny a že má priestor na manévrovanie. Psy vo vedľajších dvoroch môžu byť teritoriálne. Nikdy nedovoľme šteniatku priblížiť sa ku psovi, pokiaľ nemáme od jeho majiteľa vyjadrenie, že nie je agresívny. Ak je pes ktorého stretávame na vodítku, všímame si reč jeho tela. Uvoľnený postoj a vrtenie chvostom signalizuje, že je priateľsky naladený, naopak, stuhnutý postoj, vztýčený chvost a upriamený pohľad môžu signalizovať nepriateľstvo. Radšej sa takému psovi vyhnime.
Pokiaľ šteniatko neovládame, nepúšťajme ho z vodítka na verejnosti (šteniatko totiž nemá odkiaľ vedieť, čo od neho vlastne ľudia očakávajú). Aj keď je naše šteniatko priateľské a "chce len pozdraviť", nemusí to byť druhej strane príjemné. Šteniatka podobne ako aj deti si vyberajú s kým sa budú priateliť a hrať a preto ich nenútime do kontaktov, ktoré sú im nepríjemné.

Socializácia šteniatka v kurzoch základnej poslušnosti.
Ak máme tú možnosť, zapíšme sa so šteniatkom do kurzu poslušnosti. Je to vynikajúci spôsob ako pomôcť psovi cítiť sa pohodlne a sebavedome na verejnosti s ostatnými psami a ľuďmi. Podobne ako u ľudí, učenie zlepšuje psovi pohľad na život a sebavedomie. Cvičením sa prehlbuje vzťah s majiteľom prostredníctvom spolupráce a získavania nových zážitkov. Problémové správanie môže nastať u šteňaťa ak má prebytok nevyužitej energie, či nie je dostatočne zamestnávaný mozog psa.

Socializácia šteniatka s deťmi
Poučme deti aby šteniatko pozdravili jemne a bez zdvíhania. Musíme im vysvetliť, že šteniatko nie je hračka a že je potrebné sa o neho starať. Deti si musia uvedomiť, že šteniatko nesmú obťažovať pri jedle, pri obhrýzaní hračky, alebo keď šteniatko spí, či odpočíva s matkou.
Predpoklad, že šteňaťu nebude vadiť ťahanie za chvost alebo uši, strkanie, pichanie, vysmievanie, krik, naháňanie alebo trhavé pohyby je mylný. Šteniatko sa môže cítiť ohrozene a bude adekvátne reagovať. Mnohé uhryznutia z tohto dôvodu sú predvídateľné a dalo by sa im predísť, keby majitelia zodpovedne konali.
Vždy dohliadajme na hru medzi psami a deťmi , aby sme predišli nežiadúcim situáciám.

Socializácia šteniatka s novými ľuďmi
Pozvime ľudí, ktorým dôverujeme a máme ich radi domov onedlho po tom, čo si šteniatko donesieme, aby mu bolo jasné, že návštevníci sú vítaní. Mnohým problémom môžeme predísť, ak šteniatku predstavíme poštára, či ľudí, ktorí sa často vyskytujú v blízkosti nášho príbytku. Samozrejme, najprv si vyžiadame súhlas dotyčnej osoby. Po súhlase človeku dáme nejakú maškrtu, ktorou šteniatko po zoznámení odmení. Časté návštevy s pozitívnymi výsledkami pravdepodobne znížia prípadnú nedôveru šteniatka.

Musíme byť vodcom svojho psa
Psy sú na svojich majiteľoch závislé, učia sa od nich správne správanie a zvládanie situácií a to bez ohľadu na vek. Majiteľ by pre svojho psa mal byť Alfa, čo znamená vodca, nie trestajúci dozorca! Je veľmi pravdepodobné, že ak sa pes na vedenie svojho pána nemôže spoliehať, nebude ani počúvať, keď sa majiteľ pokúša vynútiť si jeho pozornosť. Rutinné a konzistentné správanie majú za následok šťastnejšieho a lepšie sociálne integrovaných psa. Musíme byť dôslední, "nie" musí za každých okolností znamenať nie. Ak si je pes istý svojim majiteľom a je dobre socializovaný, ostane pokojný v potenciálne ohrozujúcich situáciách či už doma alebo na verejnosti.

Podpora dobrých návykov u šteniatka

  • Vytvárajme príležitosti k maznaniu. Cieľom je, aby si šteniatko osvojilo, že sa ho dotýkame a maznáme sa s ním. Vyčkajme, keď je šteniatko v pokojnom stave a jemne a trpezlivo ho celé prehmatávame. Oplatí sa nám to najmä v budúcnosti, keď budeme zisťovať, či náhodou nemá kliešťa, keď mu budeme strihať pazúriky, alebo keď so šteniatkom navštívime veterinára.
  • Učme šteniatko jeho meno. Šteniatko si musí osvojiť, že vyslovenie jeho mena znamená "venuj mi pozornosť, pozri sa na mňa".
  • Učme šteniatko prísť na povel. Privolávame ho s nadšením (najmä v situáciách, keď sme si istí, že príde) a odmeňme ho verbálnou intonáciou "dobrý psík" a maškrtou.
  • Nepoužívajme meno šteniatka s nahnevaným tónom, keď robí niečo nežiadúce, alebo ho chceme napomenúť. Chceme, aby si šteňa spájalo svoje meno s niečim príjemným.
  • Zvykajme šteniatko na vôdzku. Šteniatko si musí zvyknúť, že bude na vôdzke vždy, keď s ním ideme na prechádzku.
  • Zabráňme šteniatku aby skákalo na ľudí. Vždy, keď sa pri stretnutí s človekom postaví na zadné nohy, dajme ho na zem a až tak nech sa mu dostane pozornosti od človeka ktorému sa teší.
  • Vyhnime sa naháňaniu šteniatka. Namiesto toho sa s ním hrajme tak, aby ono prenasledovalo nás.
  • Zabráňme tomu, aby nás šteniatko pri hre hrýzlo. Presmerujme jeho pozornosť na hračku. Podporujme kľudnú hru namiesto boja. Z malého šteniatka raz vyrastie silný a aktívny pes, čo by mohlo viesť k problémom.
  • Zabráňme tomu, aby si šteniatko chránilo potravu a hračky. Počas kŕmenia mu odoberme misku a dajme do nej nejakú extra pochúťku, aby si na odobratie misky nevytvorilo negatívnu reakciu. Podobne pri hre za použitia povelu "pusti" odoberieme hračku, šteniatko pochválime, odmeníme a hračku mu vrátime.
  • Šteniatko do 4 mesiacov veku nenechávajme samé viac ako pár hodín. Mali by sme byť pri tom, keď sa šteňaťu žiada ísť na potrebu. V takom prípade ho vezmeme von a po vykonaní potreby pochválime. Ak máme tú možnosť, vezmime šteniatko aj s prepravkou, miskou s vodou a potravou do práce a budeme tak mať jeho rozvoj pod kontrolou. V prípade, že tú možnosť nemáme, vráťme sa na obed na chvíľu domov, alebo si niekoho zabezpečme. Celý tento proces by nemal trvať viac ako 2 - 3 týždne. Výhodou brania šteniatka do práce je množstvo príležitostí k socializácii.
  • Nepoužívajme klietku ako trest. Ak šteniatko odkladáme do klietky, nerobme tak nikdy za trest, šteniatko by si ku klietke malo vyvinúť kladnú asociáciu.

Tréning šteniatka
Jedným z najdôležitejších krokov pri rozvoji šteniatka je správny výcvik. Výcvik prehlbuje dispozície, zlepšuje socializáciu a prehlbuje náš vzťah.

Socializácia s viacerými šteniatkami a inými zvieratami
Ak máme v domácnosti viac zvierat, nechajme ich zvyknúť na vôňu a zvuky nového šteniatko najprv cez dvere. Pozorne dohliadajme na úvodné interakcie a nenechávajme nové šteniatko s domácimi zvieratami samé, pokiaľ si nie sme istí, že je to bezpečné.
Uistíme zvieratá, že ich nový spoločník nie je pre ne a ich status žiadnou hrozbou. Nerobme žiadne zmeny v stravovacích návykoch, či prechádzkach u pôvodných zvierat. Venujme im rovnakú pozornosť ako predtým. Starší miláčikovia môžu byť citliví na hluk a obťažovanie šteniatka. Dajme šteniatko z času na čas do klietky alebo debničky, aby si šteňa aj staršie zvieratá oddýchli.
Niektorí ľudia si zaobstarajú naraz 2 šteniatka z dôvodu, aby sa necítili osamelo. Treba si však uvedomiť, že takýto počin si vyžaduje oveľa viac práce. Šteniatka si môžu navzájom vytvoriť hlbší vzťah ako ku vám, takže výcvik a socializácia môžu byť náročnejšie. Odborníci odporúčajú zaobstarať si druhého psa (šteniatko) až potom, keď je prvý pes spoľahlivo vycvičený. Starší pes môže výraznou mierou pomôcť pri výchove šteniatka.

Šteniatko by malo vedieť

  • bez problémov ostať v klietke, či debničke keď sme doma ale aj keď sme preč,
  • rešpektovať ľudské ruky a pokožku (žiadne hryzenie),
  • neskákať na človeka,
  • rešpektovať nás ako vodcu svorky,
  • vzdať sa na povel potravy, hračiek, alebo nevhodných predmetov,
  • prísť na zavolanie,
  • byť tolerantné k manipulácii - česanie, čistenie uší, kúpanie...,
  • neprenasledovať bicykle, deti, autá, zvieratá,
  • chodiť na vôdzke bez ťahania,
  • ovládať základné povely - sadni, ľahni, ostaň,
  • pri vstupe do dverí, alebo dole po schodoch by malo ísť až za majiteľom,
  • opustiť posteľ alebo iné miesto ihneď po príkaze.

Ak chceme mať dobre socializovaného psíka, aktívne vyhľadávajme nové situácie a príjemné stretnutia. Naučíme tak šteniatko reagovať na nové situácie bez strachu. Socializácia šteňaťa je rovnako dôležitý proces ako správne kŕmenie a vhodná veterinárna starostlivosť. Socializované psy sú šťastné, priateľské, predvídateľné a lepšie znášajú stres. Podsocializované šteňatá sú plaché, úzkostné, nestabilné a niekedy zo strachu aj agresívne. S takými psami je ťažko spolunažívať a zodpovedný je vždy majiteľ. Urobte si preto čas na socializáciu svojho psíka.

Zdroj: www.psickar.sk , www.canecorsoklub.sk